Rozpočet je tok, dlh je nahromadený stav
Štát počas obdobia prijíma dane, odvody a ďalšie príjmy a platí mzdy, dôchodky, služby, investície či úroky. Ak výdavky prevýšia príjmy, vznikne deficit; ak sú príjmy vyššie, vznikne prebytok. Deficit sa meria za obdobie, podobne ako mesačný rozdiel v rodinnom rozpočte. Verejný dlh je zásoba nesplatených záväzkov k určitému dňu.
Dlh sa preto nemení iba podľa jedného titulku o rozpočte. Ovplyvňujú ho staré splátky, nové pôžičky, úroky, finančné operácie a niekedy záruky alebo prevzatie záväzkov. Pomer dlhu k HDP môže klesnúť aj pri nominálnom raste dlhu, ak ekonomika rastie rýchlejšie. Naopak vysoký úrok, recesia alebo dlh v cudzej mene môžu udržateľnosť zhoršiť.
Ako sa deficit bežne financuje
Ministerstvo financií zvyčajne predá pokladničné poukážky alebo dlhopisy investorom: bankám, fondom, poisťovniam, domácnostiam či zahraničným subjektom. Investor odovzdá existujúce peniaze a dostane pohľadávku s podmienkami splatenia. Štát ich potom minie a vklady sa môžu presunúť medzi účtami. Samotná výmena vkladu za dlhopis nemusí zvýšiť množstvo peňazí; mení najmä zloženie aktív držiteľa.
Bankový systém môže financovanie ovplyvniť. Banka môže kúpiť dlhopis a podľa spôsobu transakcie sa zmení jej súvaha, rezervy alebo vklady. Centrálna banka zas riadi celkové rezervy a úrokové podmienky. Preto treba pri výroku o „tlačení“ vždy pomenovať konkrétne súvahy: kto kúpil dlh, od koho, čím zaplatil a či vznikol nový vklad alebo nové rezervy.
- deficit: rozdiel príjmov a výdavkov za obdobie
- verejný dlh: nesplatené záväzky verejnej správy k dátumu
- dlhopis: zmluvný prísľub budúcich platieb, nie bankovka
- monetizácia dlhu: financovanie spojené s tvorbou peňazí centrálnou bankou
Prečo vláda eurozóny nemá vlastnú neobmedzenú tlačiareň
Článok 123 Zmluvy o fungovaní EÚ zakazuje ECB a národným centrálnym bankám poskytovať vládam prečerpanie či priamy úver a priamo od nich kupovať ich dlhové nástroje. Vláda členskej krajiny eurozóny teda nevydá príkaz svojej centrálnej banke, aby jej jednoducho pripísala ľubovoľné eurá na bežné výdavky.
Eurosystém môže za stanovených podmienok nakupovať štátne dlhopisy na sekundárnom trhu ako nástroj menovej politiky. Taký nákup vytvára rezervy a mení súvahu centrálnej banky, no právne aj operačne sa odlišuje od priameho financovania rozpočtu. Rozdiel neznamená, že nákup nemá vplyv na ceny dlhopisov alebo náklady vlády; znamená, že nie každý deficit a nie každý nákup dlhopisu je ten istý mechanizmus.
Udržateľnosť, inflácia a Bitcoin
Dlh môže financovať infraštruktúru alebo preklenúť recesiu, ale prenáša záväzky do budúcnosti. Udržateľnosť závisí od úroku, rastu, splatnosti, meny dlhu, dôvery investorov, kvality výdavkov a schopnosti vyberať príjmy. Príliš expanzívny rozpočet v ekonomike bez voľných kapacít môže podporiť infláciu; škrty počas hlbokej recesie zas môžu prehĺbiť pokles. Samotná veľkosť dlhu neposkytuje celý verdikt.
Bitcoin stanovuje pevné pravidlá emisie a štát nemôže vytvoriť nové BTC zmenou domáceho rozpočtu. Vlády by si však aj v bitcoinovom svete mohli požičiavať BTC, vydávať dlhopisy alebo zvyšovať dane. Obmedzená základná ponuka bráni jednej forme monetizácie, no neruší verejný dlh, politické rozhodovanie ani možnosť nesplatenia záväzku.